Licencie

Licenčnou zmluvou („licencia“) udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Licencia obsahuje najmä:

  • spôsob použitia diela
  • rozsah licencie
  • čas, na ktorý autor licenciu udeľuje
  • odmenu, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie

Obsah licencie alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.

V podstate možno rozlišovať dva druhy licencií:

  • proprietárne (vlastnícke)
  • slobodné

Rada

Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ k dielu (programu, pesničke filmu, …) nie je uvedená licencia, že je to to isté, ako keď autor napíše, že jeho dielo používať nesmiete!

Proprietárne licencie

Proprietárne licencie sú licencie, v ktorých autor dáva prednosť svojim právam pred právami používateľa. Proprietárne licencie sa líšia, no ako spoločné prvky možno zhrnúť:

  • obmedzený počet inštalácií – napr. len na 1 počítač
  • obmedzené použitie – napr. len na domáce použite
  • obmedzená doba platnosti – napr. len na 1 rok

Ďalším spoločným sú zákazy. Používateľom licencie často zakazujú:

  • spätné získavanie a skúmanie kódu
  • úpravy programu
  • vytváranie kópií

Proprietárne licencie sú často viazané na zakúpenie programu, ale i tak existujú skupiny programov, ktorých proprietárna licencia umožňuje ich bezplatné použitie:

Freeware
Bezplatné, plne funkčné programy. Ich licencia býva často obmedzená na domáce (nekomerčné) použitie. Býva možné ich aj šíriť.
Shareware
Programy na skúšobnú dobu, ktorých činnosť býva obmedzená funkčnosťou (napr. nemožno uložiť súbor) alebo časom (napr. na 30 dní). Býva možné ich aj šíriť.
Trial
Skúšobná verzia plateného programu, mávajú podobné obmedzenia ako shareware, len ich často nemožno šíriť.
Demo
Obdoba shareware používaná pri hrách, keď sú k dispozícii napr. len prvé dve úrovne obtiažnosti.

Tip

Proprietárne licencie sa často označujú aj skratkou EULA (End User License Agreement – licencia koncového používateľa).

Slobodné licencie

Slobodné licencie, na rozdiel od proprietárnych, dávajú rovnaký dôraz na práva autora i používateľa. Väčšina slobodných licencií sa riadi štyrmi základnými slobodami (právami) používateľa:

  • právo spúšťať program, a to za akýmkoľvek účelom – teda i na komerčné účely
  • právo študovať ako daný program funguje, vykonávať v ňom zmeny a prispôsobovať ho svojim potrebám
  • právo voľne šíriť kópie a pomáhať tak svojmu okoliu
  • právo zlepšovať program a tieto zlepšenia ďalej zverejňovať

Rada

Právom šíriť, upravovať a zlepšovať program však na nikoho neprechádza autorstvo pôvodného diela a nikto sa nemôže vydávať za autora, len preto, že zmenil jeden riadok programu.

Softvér šírený pod slobodnými licenciami (ang. free) sa často zamieňajú s freeware, ale freeware nezaručuje ani neposkytuje používateľovi všetky vyššie spomenuté práva – je len zadarmo.

Naproti tomu, slobodný softvér (free software, nie freeware) nie je o cene diela a nikde negarantuje právo na bezplatné získanie ani nijak nebráni šíreniu za peniaze – jednoducho len rieši práva (slobodu) používateľa, preto slobodný.

Medzi najpoužívanejšie slobodné licencie patria:

General Public Licence
Skrátene GNU GPL alebo len GPL je licencia, ktorá na rešpektovanie práv používateľa vyžaduje šírenie zdrojového kódu a vyžaduje zachovanie licencie v odvodených a upravených programoch, vrátane programov, ktoré len využívajú softvérové knižnice.
Lesser General Public License
Skrátene GNU LGPL alebo len GPL je voľnejší variant licencie GPL. Licencia umožňuje spájanie s neslobodným kódom, a tak je vhodnejšia napr. pre softvérové knižnice tým, že nevynucuje aby programy, ktoré knižnicu využívali mali rovnakú licenciu.
Affero General Public License
Skracované ako Affero GPL alebo AGPL je označenie pre dve rozdielne, ale historicky súvisiace licencie. Obe verzie AGPL boli navrhnuté na uzatvorenie medzery v bežnej GPL, týkajúce sa poskytovateľov aplikačných služieb cez sieti, ktorá vyžaduje, aby každý zo sieťových používateľov diela licencovaného pod AGPL (typicky webové aplikácie) mal prístup ku kompletným zdrojovým kódom.
Apache License
Licencia Apache je kompatibilná s GPL (v3+) s tým rozdielom, že nevyžaduje zachovanie licencie odvodených a upravených programov.
BSD License
Skrátene BSD Licencia kladie pomerne, v porovnaní s GNU GPL, málo obmedzení, čím sa dielo pod ňou publikované blíži voľnému dielu.
MIT license
Licencia MIT dovoľuje používateľovi vziať kód z pôvodného programu šíreného pod touto licenciou a potom vydať program pod inou licenciou.
Mozilla Public License (MPL)
Skrátene MPL je výrazne voľnejšia ako GPL, na rozdiel od GPL možno program vydaný pod touto licenciou kombinovať s neslobodným softvérom a len prevzatá časť musí naďalej spĺňať podmienky MPL a nie celý program.

Ďalšie licencie:

Free Documentation License (FDL)
Skrátene GNU FDL alebo len FDL je slobodná licencia zameraná na dokumentáciu.
Creative Commons

Skrátene CC je sada licencií vhodných na umelecké diela a prípadne i dokumentáciu.

Existuje viacero kombinácií, ktoré môžu:

  • vyžadovať uvedenie pôvodného autora (CC-BY)
  • vyžadovať zachovanie licencie odvodených diel (CC-SA)
  • povoľovať len nekomerčné použitie (CC-NC)
  • zakazovať vytváranie odvodených diel (CC_ND)

Poznámka

Súčasťou väčšiny slobodných licencií je aj zrieknutie sa akejkoľvek zodpovednosti autora – čo je v našom práve problematické.

Voľné dielo

Voľné dielo je dielo, ktoré nemá žiadne obmedzenia použitia a nie je chránené autorským právom.

V slovenskom práve sa dielo stáva voľným po uplynutí doby trvania majetkových práv (70 rokov po smrti autora) alebo ak autor nemá dedičov, či dediči dedičstvo odmietnu.

Varovanie

V žiadnom prípade sa pod pojmom voľné dielo nemyslí niečo, čo je voľne „pohodené“ niekde „na Internete“!

V slovenskom práve nemožno dielo priamo vydať ako voľné, ale dielo sa stáva voľným 70 rokov po smrti autora.